2. lekcia: Vznik pracovného pomeru

 HoreTeoretický základ

Pracovný pomer predstavuje základný druh pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Tento vzťah je založený na báze dobrovoľnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti, kedy zmluvné strany súhlasne vyjadrujú svoju vôľu založiť pracovný pomer. Zamestnanec sa v rámci neho zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa určitú pracovnú činnosť a zamestnávateľ sa zase zaväzuje zaplatiť zamestnancovi za vykonanú prácu odmenu, t. j. mzdu.  

Ak vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, tak pracovný pomer s takýmto zamestnancom sa tiež zakladá pracovnou zmluvou, ale až po zvolení alebo vymenovaní zamestnanca do tejto funkcie.

Upozornenie: Ešte pred samotným uzatvorením pracovnej zmluvy má zamestnávateľ povinnosť oboznámiť budúceho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Pracovný pomer vzniká dohodnutým dňom nástupu do práce.

Od založenia pracovného pomeru treba odlišovať jeho vznik. Podľa Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Ten sa určí konkrétnym dňom v kalendárnom mesiaci.

Na jednej strane to znamená, že pracovný pomer môže vzniknúť v deň uzatvorenia pracovnej zmluvy (v prípade, že je pracovná zmluva uzavretá v ten istý deň, ako je aj dohodnutý deň nástupu do práce). Avšak v praxi sú častejšie prípady, kedy pracovný pomer vzniká neskôr, t. j. až po uzatvorení pracovnej zmluvy. Čiže medzi dňom uzatvorenia pracovnej zmluvy a dňom nástupu do práce nemusí byť…