3. lekcia: Skúšobná doba – rady pre personalistov

 HoreTeoretický základ

Skúšobná doba tvorí súčasť pracovného pomeru. Jej uplynutím, ak nedôjde ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pracovný pomer pokračuje naďalej. Skúšobnú dobu nemožno účastníkmi dohodnúť po vzniku pracovného pomeru.

Najneskoršie ju možno dohodnúť v deň, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce. Dojednanie skúšobnej doby je možné výlučne v pracovnej zmluve. Platne dohodnutá skúšobná doba môže byť dohodnutá aj pred vznikom pracovného pomeru, ak sa pracovný pomer pracovnou zmluvou zakladá s určitým časovým predstihom najneskôr pri vzniku pracovného pomeru, t. j. prvý deň nástupu zamestnanca do práce. Dojednanie skúšobnej doby so spätnou platnosťou by nebolo platným dohodnutím skúšobnej doby.

Hmotnoprávnou podmienkou platného dohodnutia skúšobnej doby je jej písomná forma pod sankciou neplatnosti a súčasne musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve. Dojednanie dlhšej skúšobnej doby by znamenalo, že čas presahujúci maximálnu dĺžku tri mesiace u radových zamestnancov a šesť mesiacov pre príslušných vedúcich zamestnancov by bol neplatným dojednaním.

Ak dôjde k vzájomnej dohode o skúšobnej dobe, z hľadiska jej platnosti nie je predpokladom jej platnosti určenie doby, po ktorú bude trvať. Ak sa účastníci dohodnú na skúšobnej dobe, ale v pracovnej zmluve nedohodnú jej dĺžku, platí trojmesačná skúšobná doba odo dňa vzniku pracovného pomeru. Nie je preto správny názor, že dojednanie skúšobnej doby bez uvedenia dĺžky jej trvania je neplatné. Podľa výslovného znenia Zákonníka práce skúšobná doba nemôže byť dodatočne predlžovaná. Ak by tak účastníci urobili, ich správanie by spôsobilo neplatnosť dodatočného predĺženia skúšobnej doby podľa § 39 OZ.

Počas skúšobnej doby môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek. Nie je pritom potrebné, aby uviedol dôvod, kvôli ktorému sa rozhodol rozviazať  pracovný pomer so svojim zamestnávateľom.

Počas skúšobnej doby zamestnancovi vzniká nárok na dovolenku, ak odpracoval príslušný počet dní (§ 100 a nasl.) , ale samotné čerpanie dovolenky v skúšobnej dobe je podmienené súhlasom zamestnávateľa.

Hoci môže zamestnanec ukončiť pracovný pomer kedykoľvek počas trvania skúšobnej doby bez toho, aby uviedol dôvod, musí svoje rozhodnutie doručiť zamestnávateľovi písomne aspoň tri dni pred odchodom z práce. Trojdňová lehota má však iba  poriadkový charakter. To znamená, že v skutočnosti môže byť ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe oznámené druhej strane aj v kratšom čase ako tri dni pred skončením.

Ďalšou povinnosťou zamestnanca, hoci ide iba o skúšobnú dobu, je chodiť do práce načas a bez toho, aby meškal. Počas skúšobnej doby je totiž veľmi dôležité presvedčiť zamestnávateľa o svojej zodpovednosti a schopnosti vykonávať prácu svedomito a podľa nariadení zamestnávateľa. Vo všeobecnosti platí, že práva a povinnosti zamestnanca sa nelíšia v závislosti od situácie, či ešte trvá skúšobná doba alebo už uplynula, s výnimkou práva na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne práva na čerpanie dovolenky. 

Práva a povinnosti…